Metódy spracovania kávy Uverejnené v: Káva

Pestovanie kávy je začiatok, ale čo sa s kávou deje po dozretí? Ďalšia etapa po zbere, je práve spracovanie. Výsledkom spracovania kávovníkových bobúľ sú kávové zrnká. Spôsob spracovania a získavania týchto zŕn má taktiež významný vplyv na finálnu chuť kávy.

Všeobecne sú známe tri metódy spracovania kávovníkových bobúľ. Takzvaný suchý postup (natural, dry-processed), mokrý postup (fully washed, wet-processed) a polopremývaný postup (semi-washed) izolácie zŕn. Okrem týchto metód existujú aj rôzne iné spôsoby, ktoré však vychádzajú z uvedených troch základných postupov. Tieto metódy sa neodlišujú len technikou spracovania, ale aj rôznymi stupňami náročnosti na energie a prácu.

Suchá metóda (natural, dry-processed)

Využíva sa predovšetkým v oblastiach s nedostatkom vody a dokonca sa pokladá za najstaršiu, najjednoduchšiu a za najmenej finančne náročnú metódu.

Prvým krokom je vždy zber. Po zbere sú kávovníkové bobule zbavené nečistôt a rovnomerne rozložené na betón alebo na tzv. africké postele, kde nasleduje proces sušenia, ktorý trvá priebežne dva až tri týždne. Počas sušenia absorbujú kávové semená látky a cukry z dužiny až do samého zrna. Ak sa káva suší prirýchlo, cukry dostatočne nepreniknú až do zrna, čo ovplyvní sladkosť výslednej kávy.

V tomto období sa dbá na to, aby boli bobule vystavené na priamom slnku, mali dostatočný prísun vzduchu a boli pravidelne prehrabávané. Taktiež musia byť chránené pred rosou alebo dažďom, aby sa predišlo fermentácii. Keď obsah vlhkosti každej bobule dosiahne približne 12%, nasleduje olúpanie, ktoré prebieha ručne alebo v mlynoch.  Vylúpané zrná sú neskôr uskladnené na jeden až dva mesiace do síl, kde strácajú prebytočnú vlhkosť. Po tomto procese sú zrná vhodné na export a káva, ktorá sa z nich pripravuje má  sladkú, ovocnú, čokoládovo- orieškovú chuť.

Mokrá metóda (fully washed, wet-processed)

Táto metóda je zložitejšia a dôkladnejšia ako predchádzajúca, a tým pádom aj finančne náročnejšia. Káva sa touto metódou získava šetrnejšie, čo je cítiť aj na jej kvalite. Podmienkou je dostatočné množstvo vody na plantážach. Na spracovanie jedného kilogramu zelených zŕn sa spotrebuje 120 až 160 litrov vody. Modernejšie farmy vodu dokonca recyklujú a dekontaminovaná sa vracia do obehu, čo značne znižuje finančné náklady.

Prvou fázou tohto procesu je takzvané zaplavenie (premytie) bobúľ v špecializovaných  nádržiach. Ľahké, zoschnuté a nezrelé bobule sa takto izolujú od ťažších, ktoré pokračujú v mechanickom procese odstránenia šupky a dužiny. Je dôležité, aby k tomuto olúpaniu došlo do 24 hodín od zberu, inak dužina stvrdne a pri jej lúpaní dochádza k poškodeniu zŕn. Vylúpané zrná sú presunuté do fermentačných nádrží na 12 až 72 hodín, kde je odstránený zvyšok dužiny. Ak fermentačný proces trvá pridlho, káva začne hniť. Preto sa počas tohto procesu káva v intervaloch kontroluje, aby sa tejto hrozbe zabránilo. Po každej fermentácii sa taktiež nádrže musia prečistiť ako záruka pred ďalším spracovaním. Následne sa káva suší, tak isto ako pri suchej metóde, avšak v časovom rozmere od 12 až 15 dní.

Tento fermentačný spôsob dodáva káve čistejšiu chuť, zvýrazňuje jej sviežosť, kyslosť a kvetinové podtóny. Rozšírený je najmä v Latinskej Amerike a južných častiach Afriky.

Polopremývaná metóda (semi-washed, honey)

Zmysel tejto metódy spočíva v šetrnosti. Podobne ako pri mokrej metóde je káva  po zbere roztriedená vo vodných nádržiach, avšak po olúpaní šupky je bez fermentácie a ďalšieho premytia hneď sušená, pričom dužina stále zostáva na zrnkách kávy. Táto metóda je variácia mokrej metódy, avšak ušetrí sa pri nej omnoho viac vody a je menej náročná po finančnej aj časovej stránke.

Káva spracovaná takýmto spôsobom sa často nazýva medová, pretože kávové zrnká absorbujú cukry zo zostávajúcej dužiny a takáto káva sa vyznačuje výraznou sladkou príchuťou, pričom si zachováva nižšiu kyslosť a vyvážené až plné telo.